Vivianus

Žena liečiteľka a jej muž:
Prečo vedľa seba potrebuje skalu, a nie ďalšieho pacienta…
Ženy, ktoré v sebe nosia dar liečiteľstva, empatickosti a schopnosti vnímať jemné roviny sveta, majú často neuveriteľnú vnútornú silu. Dokážu transformovať bolesť druhých, počúvať bez posudzovania a tvoriť priestor, kde sa ostatní cítia v bezpečí. Lenže práve táto schopnosť dávať a starať sa v súkromnom živote môže stať pascou. Príliš často sa stáva, že si žena s týmto darom do života pritiahne niekoho, o koho sa musí starať, koho musí „opravovať“ alebo energeticky ťahať. Ale pravda je taká: Žena liečiteľka nepotrebuje doma ďalšieho pacienta. Potrebuje po svojom boku skalu. Ochranca. Keď ten, kto drží svet ostatným, nemá kde zložiť hlavu Liečiteľka trávením času s druhými neustále vydáva energiu. Pracuje s emóciami, tieňmi a príbehmi, ktoré by málokto uniesol. Ak sa vráti domov a tam na ňu čaká prostredie, kde musí byť opäť tou silnou, organizovanou a všezvládajúcou, jej vlastný prameň skôr či neskôr vyschne. Ochranca po jej boku neznamená niekto, kto nad ňou bude dominovať alebo jej diktovať, ako má žiť. Ochranca v modernom a vedomom poňatí je muž, ktorý: Tvorí bezpečný prístav. Je to priestor, kde si liečiteľka môže dovoliť zložiť svoju rolu, zahodiť všetku zodpovednosť a byť jednoducho len ženou — zraniteľnou, unavenou alebo obyčajne ľudskou. Uzemňuje jej energiu. Zatiaľ čo ona často lieta vo vysokých vibráciách, víziách a intuitívnom svete, on drží pevné korene na zemi. Prináša pokoj, stabilitu a praktický nadhľad. Chráni jej hranice. Vie, ako ľahko sa citlivá žena rozdá pre druhých, a preto jej jemne pripomína, kedy je čas povedať „dosť“ a venovať starostlivosť sama sebe. Ochrana nie je o slabosti, ale o rovnováhe.
Niektoré samostatné a duchovne založené ženy majú pocit, že slovo „ochranca“ popiera ich vlastnú silu. „Predsa sa o seba viem postarať sama,“ hovoria. A majú pravdu. Zvládnu to. Lenže partnerstvo nemá byť o tom,
čo všetko zvládneš vydržať, ale o tom, aký život si dovolíš žiť. Mať vedľa seba muža-ochrancu neznamená, že je žena slabá. Znamená to, že je dostatočne múdra na to, aby pochopila zakonitosť rovnováhy.
Ak ona nosí do vzťahu jemnosť, intuíciu a výživu pre dušu, on prináša štruktúru, bezpečie a silu. Muž, ktorý sa nebojí jej svetla Správny muž pre Ženu liečiteľku sa nebojí jej daru ani hĺbky. Nemá potrebu jej silu tlmiť alebo ju zrážať na zem zo strachu, že by ho prerástla. Naopak — je na ňu pyšný, ale veľmi dobre si uvedomuje, aká vzácna a krehká táto energia je. Keď má liečiteľka vedľa seba oporu, v ktorej sa môže bezpečne rozpustiť, jej dar sa neobyčajne násobí. Nečerpá totiž zo svojich posledných síl, ale zo slobodnej radosti a lásky.
A to je presne ten moment, keď už nemusí svet len ​​zachraňovať - ​​ale môže v ňom spoločne so svojím mužom jednoducho šťastne žiť.

Niekedy sa stane, že uveríme v zázrak a on sa skutočne stane.
Inokedy nám život dá nepríjemnú príučku, na ktorú tak ľahko nezabudneme.
Búrime sa. Sme vzbúrenci vlastných snov.
Občas aj nepoučiteľní.
Nech ale príde do nášho života čokoľvek, nesmieme zapredať samého seba.
Tí, ktorí nepochopia najvyšší princíp bytia, tak tí sa začnú pomaly, ale isto strácať.
Ostanú stratení medzi množstvom ľudí, ktoré ich bude obklopovať.
Ale čo je horšie, ostanú stratení vo svojom vnútri.
Pretože stratiť seba samého je to najhoršie, čo nás môže postretnúť.
A vtedy, pri hľadaní samého seba, možno pomôže už naozaj len zázrak .... Odin

Pre dnešný svet"moderných mamičiek a oteckov" KED vidím ako dieťa 3rocne obeduje v restike a mobil ma pred sebou je mi do plaču😭😭😭

A nielen to....

Je to ozaj do plaču aby dvojročný ovládal kde je na mobile jútúb,vedel si roztahovat fotky hľadať si kadečo v telefóne....je mi DUPLOM DO PLAČU😭😭😭😭

MOZNO si niektore myslia aké šikovné dieťa majú,ale opak je pravdou...😭😭😭no začína to od matky.....🤦🏻‍♀️

Ak má tvoje dieťa mobil skôr než v 12 rokoch — možno si práve vytváraš problém.

A nie, nie preto, že si „nemoderný“ alebo „príliš prísny“.

Stále viac výskumov potvrdzuje jedno:
detský mozog sa ešte vyvíja a nie je pripravený na neustály prúd podnetov, ktoré prichádzajú z obrazovky.
A už vôbec nie na sociálne siete, ktoré sú zámerne vytvorené tak, aby vyvolávali závislosť — dokonca aj u dospelých.

Keď dáš mobil dieťaťu vo veku 7, 8 alebo 9 rokov, nedávaš mu len technický nástroj.
Dávaš mu spôsob, ako utiecť pred každou nepríjemnou emóciou.

Nudí sa? — Obrazovka.
Je smutné? — Obrazovka.
Nevie obsedieť? — Obrazovka.

A tak, krok za krokom, sa dieťa prestáva učiť, ako zvládať svoje pocity.
Stráca schopnosť zniesť nudu — a práve z nudy sa často rodí tvorivosť.
Prestáva riešiť konflikty tvárou v tvár, pretože je zvyknuté komunikovať cez obrazovku.

„Ale všetci jeho kamaráti už majú mobil!“
Možno áno. Ale to ešte neznamená, že je to pre tvoje dieťa to najlepšie.
Každá rodina má právo rozhodnúť sa sama, akým tempom a pravidlami bude svoje deti vychovávať.

Deti nepotrebujú mobily.
Potrebujú skutočný čas.
Potrebujú hru, fantáziu, dotyk a prítomnosť.

A ak sa cítiš nepríjemne, lebo si „tá prísna mama“ alebo „ten staromódny otec“,
spýtaj sa sám seba, čo ťa v skutočnosti viac znepokojuje:
- To, že ťa budú iní dospelí odsudzovať?
- Alebo to, že tvoje dieťa raz vyrastie bez schopnosti byť samo so sebou — bez obrazovky?

Mobil nie je súčasťou detstva.
Je to zodpovednosť, na ktorú musí človek dorásť.

Zdroj:web

Dnes babinec od 17 tej,teším sa na spoločný čas v tvorivosti a uvoľnení.

Napísal som básničku o tom, čo všetko ma naučil môj otec. Končí sa slovami: "A na konci, keď vedel, že už beží posledná lekcia, naučil ma, ako sa umiera."

Mimo básničky, v realite, to bolo takto:

Môj otec bol už v predsmrtnej kóme, oči mal zastreté jemným povlakom a nevnímal nás, jeho najbližších, ktorí sme stáli okolo neho. Vtom sa mu však do očí vrátil zrak a videnie, zreničky sa mu rozšírili, videli sme jasne, že vidí jasne a zreteľne, že si všetko uvedomuje, že všetko cíti. A vtedy sa mu z popraskaných pier vydralo zvučné, jasné a veľkolepé Óóóóóóóóóóóó - - -

A potom odišiel, TAM, kde niet nárekov a bolestí, kde je večné bezčasie, kde je nikdynekončiacasa prítomnosť s naším Stvoriteľom.

Áno, dostal som ten drahocenný dar viery, ba neotrasiteľnú istotu, že smrť je len bolestivý prechod do Nesmrti, kde nás zhromažďuje náš Otec. Konečne sa vraciame Domov.

A odvtedy - nie že by som nemal rešpekt pred smrťou, nie že by som sa nebál umierania - viem, že nemusím mať strach. Že keď budem opúšťať svoje chradnúce telo, poviem si začudovane: A TOHTO sme sa tak báli?

TAM ma budú čakať rodičia, starí rodičia, celý náš nekonečný rod, vďaka ktorému som prišiel na svet aj ja. A z toho mnohoústeho zástupu zaznie bezzvučný jasot: Vitaj doma! Radujme sa! Synček prišiel!

Óóóóó - - -

Chlapec raz povedal líške:
„Život je plný prekážok. Čím ďalej kráčam, tým ťažší sa zdá.“

Líška sa pousmiala:
„To, čo vidíš ako prekážky, sú v skutočnosti znamenia. Sloboda ti pripomína, že si zodpovedný za svoje kroky. Bolesť ťa učí, že radosť je dar. Vina ťa volá späť k pravde. A láska… tá ti ukazuje, že nikdy nejdeš sám.“

Chlapec sa obzrel späť a uvedomil si, že aj tie najťažšie kroky boli súčasťou jeho príbehu.

Cit.Skrotená líška🍀

.... Toto nie je nič viac ako manipulácia, predávaná ako mužnosť....

Skutočný muž sa nerozpadne, keď ho požiadate o stabilitu.
Skutočný muž vedie, chráni, komunikuje a je prítomný.
Nenechá vás žobrať o uznanie.
Netrestá vás mlčaním.
Nehrá sa na obeť, keď ho konfrontujete s potrebou zmeny....

Miera mužov, ktorí očakávajú,
že sa s nimi bude zaobchádzať ako so ženami, je,
úprimne povedané, ohromujúca.
A nie v tom sladkom zmysle „liečiace vnútorné dieťa“...
Ale v zmysle
„Chcem si užívať, že ma niekto zbožňuje, obdivuje,
obsluhuje, citovo rozmaznáva...
zatiaľ čo odmietam byť prítomný ako muž“.
Je to šialené.

Chcú, aby ženy boli submisívne, jemné, lojálne, starostlivé, mierumilovné...
Ale nedokážu im poskytnúť stabilitu, ochranu,
konzistentnosť ani smerovanie.
Očakávajú, že ženy budú citovo dostupné,
zatiaľ čo oni zostanú úplne citovo odmeraní.
Chcú, aby ste im odpúšťali znova a znova,
ale akonáhle ich budete brať na zodpovednosť, už to viac neznesú.
Chcú, aby ste ich rozmaznávali, podporovali,
pozdvihovali, chápali, posilňovali...
zatiaľ čo oni na oplátku dávajú málo – ak vôbec niečo.

Niektorí z týchto mužov nehľadajú partnerku...
Ale „mamu s bonusmi“.
Niekto, kto sa bude starať o ich rany,
zatiaľ čo oni odmietajú akúkoľvek skutočnú prácu na sebe.
Niekto, kto ich bude bezpodmienečne milovať,
bez očakávania zlepšenia.
Niekto, kto bude tolerovať zmätok, pasivitu,
ticho, nejednoznačnosť...
a napriek tomu zostane jemný len preto, že muž je tam.

A tá najabsurdnejšia časť všetkého?

Hneď ako chcete vidieť jasne...
Hneď ako vyjadríte svoje potreby alebo sa pokúsite stanoviť hranice...
Zrazu ste problémom vy.
Teraz ste „príliš“.
Teraz ste „nie dosť ženská“ alebo „príliš emocionálna“.
Nie. Toto nie je nič viac ako manipulácia, predávaná ako mužnosť.

Skutočný muž sa nerozpadne, keď ho požiadate o stabilitu.
Skutočný muž vedie, chráni, komunikuje a je prítomný.
Nenechá vás žobrať o uznanie.
Netrestá vás mlčaním.
Nehrá sa na obeť, keď ho konfrontujete s potrebou zmeny.

Pravdou je, že príliš veľa mužov chce odmenu bez zodpovednosti.
Chcú, aby ste sa k nim správali ako k kráľom,
zatiaľ čo oni sa správajú ako dvorní šašovia.
A najsmutnejšia časť?
Že niektorí z nich si skutočne myslia, že si to zaslúžia...
len preto, že sú muži.
Ale byť mužom samo o sebe nestačí.
Mužnosť nie je o dominancii...
Je o disciplíne, charaktere a dôslednosti.
O vytvorení prostredia, kde je žena ochotná zjemniť...
Nie o požadovaní nehy a zároveň o spôsobovaní chaosu.

Takže áno...
Množstvo mužov, ktorí chcú,
aby sa s nimi zaobchádzalo ako so ženami...
ktorí chcú ruže bez toho, aby ich sadili, pokoj bez toho,
aby im poskytovali istotu, lásku bez toho, aby si ju zaslúžili. ich…
je naozaj úžasné.

Ale čo je ešte úžasnejšie?

Ženy, ktoré prerástli tento kruh.

Ženy, ktoré jasne vidia rozdiel medzi mužom…
a malým chlapcom v prestrojení.

Jamir Ezechiah