Meridian System
Pagina informativa sul mio metodo di lavoro
nelle Discipline Orientali - Meridian Sysytem.
La pagina nasce per proporre e spiegare le mie attività di insegnante docente ed operatore praticante bodywork, nel Tuina, Moxa, Massaggio Riflesso Corporeo e StretQing dei meridiani. La mia esperienza spazia dalle arti marziali del sud est asiatico alle medicine tradizionali classiche orientali, come Tuina, Agopuntura Cinese e Giapponese, Moxibustione, Massaggio occidentale, Shiatsu, tecniche a energia muscolare, Taijiquan e Qigong.
『 "Te de miru": La diagnosi attraverso il tatto 』
手で観る (Te de miru).
"Vedere con le mani"
questa frase racchiude l'essenza stessa della pratica clinica Shinkyu tradizionale.
Per comprendere appieno la profondità di questo concetto, è necessario scomporre i termini giapponesi che lo compongono.
Il primo elemento è 手 (Te), che significa mano, lo strumento principale del terapeuta.
Segue la particella で (De) che in questo contesto assume un ruolo fondamentale: indica il mezzo o lo strumento attraverso il quale si compie un'azione. È il ponte che trasforma le mani in un vero e proprio organo di senso.
Tuttavia, il cuore semantico della frase risiede nel verbo 観る (Miru).
"vedere", il kanji 観.
A differenza del più comune 見, che indica l'atto generico del vedere con gli occhi, 観 esprime un'osservazione attenta, una contemplazione profonda o, in senso medico, un esame diagnostico accurato.
L'unione di questi elementi dà vita a una metafora potente: la visione profonda attraverso il tatto.
la straordinaria capacità del terapeuta di "percepire" la condizione del paziente non attraverso la vista, ma tramite una sensibilità tattile evoluta.
"Vedere con le mani" significa dunque essere in grado di visualizzare mentalmente la forma di uno tsubo (punto terapeutico), avvertirne la comparsa sulla pelle e interpretarne le reazioni sottili. In questa prospettiva, la mano smette di essere un semplice arto e diventa il principale sensore diagnostico, capace di mappare lo stato di salute del corpo con una precisione che trascende la visione puramente oculare.
Togasaki Masao
08/04/2026
https://www.linkedin.com/feed/update/urn:li:share:7447743746743549952/
The Triple Burner (San Jiao): The Mysterious Organ of TCM | Marco Superbi https://lnkd.in/dijZ8JAu
02/04/2026
la teoria moderna dell’attaccamento come una teoria della regolazione affettiva, basata sull’interazione tra neuroscienze, psicologia dello sviluppo e psicoterapia.
1. Attaccamento come regolazione emotiva
Seguendo l’opera di John Bowlby, l’autore propone che il legame di attaccamento non sia solo un fenomeno comportamentale o cognitivo, ma soprattutto un processo di regolazione delle emozioni tra bambino e caregiver.
Nel primo anno di vita, il bambino non comunica principalmente con il linguaggio, ma attraverso:
espressioni facciali
tono della voce
contatto corporeo
postura
ritmo fisiologico
Il caregiver regola gli stati emotivi del bambino, aiutandolo a gestire:
stress
paura
eccitazione
tristezza
gioia
Questo processo costruisce la base della salute mentale futura.
2. Ruolo dell’emisfero destro del cervello
Lo sviluppo precoce del cervello riguarda soprattutto l’emisfero destro, responsabile di:
regolazione delle emozioni
empatia
percezione del corpo
memoria implicita
comunicazione non verbale
risposta allo stress
Durante la gravidanza e i primi due anni di vita il cervello cresce rapidamente e viene modellato dall’esperienza relazionale.
Le interazioni emotive tra madre e bambino sono quindi cervello-a-cervello, oltre che mente-a-mente.
3. Importanza delle prime relazioni
Le esperienze precoci di attaccamento influenzano:
sviluppo neurologico
capacità di autoregolazione
resilienza allo stress
qualità delle relazioni future
Un attaccamento sicuro favorisce:
curiosità
gioco
motivazione
sviluppo dei sistemi dopaminergici della ricompensa
Un attaccamento traumatico può invece portare a:
disregolazione emotiva
vulnerabilità psicopatologica
difficoltà relazionali
4. Implicazioni per la psicoterapia
La psicoterapia può essere vista come un processo di riparazione dell’attaccamento, in cui la relazione empatica terapeuta-paziente favorisce nuove modalità di regolazione emotiva.
Il cambiamento terapeutico avviene soprattutto attraverso:
relazione emotiva
sintonizzazione empatica
comunicazione non verbale
5. Critica alla predominanza dell’emisfero sinistro
Secondo Iain McGilchrist, la cultura moderna ha privilegiato le funzioni dell’emisfero sinistro (linguaggio, analisi, controllo), trascurando quelle dell’emisfero destro:
empatia
esperienza vissuta
creatività
intersoggettività
Idea centrale
La capacità di regolare le emozioni nasce nella relazione precoce di attaccamento e dipende dallo sviluppo dell’emisfero destro del cervello. Questa capacità costituisce la base della salute psicologica, delle relazioni e della resilienza per tutta la vita.
Dr. Allan N. Schore - Modern attachment theory; the enduring impact of early right-brain development Dr. Schore is on the clinical faculty of the Department of Psychiatry and Biobehavioral Sciences, UCLA David Geffen School of Medicine, and at the UCLA Cente...
Di seguito trovi tutti i 51 sutra del Samādhi Pāda (Capitolo 1) degli Yoga Sutra di Patanjali con:
sanscrito (Devanagari)
pronuncia (IAST)
traduzione italiana
Samādhi Pāda – completo
1.1
अथ योगानुशासनम् ॥१.१॥
atha yogānuśāsanam
Ora inizia l’insegnamento dello yoga.
1.2
योगश्चित्तवृत्तिनिरोधः ॥१.२॥
yogaś citta-vṛtti-nirodhaḥ
Lo yoga è la cessazione delle modificazioni della mente.
1.3
तदा द्रष्टुः स्वरूपेऽवस्थानम् ॥१.३॥
tadā draṣṭuḥ svarūpe’vasthānam
Allora il Testimone dimora nella propria vera natura.
1.4
वृत्तिसारूप्यमितरत्र ॥१.४॥
vṛtti-sārūpyam-itaratra
Altrimenti il Sé si identifica con le fluttuazioni mentali.
1.5
वृत्तयः पञ्चतय्यः क्लिष्टाक्लिष्टाः ॥१.५॥
vṛttayaḥ pañcatayyaḥ kliṣṭākliṣṭāḥ
Le modificazioni mentali sono di cinque tipi, dolorose o non dolorose.
1.6
प्रमाणविपर्ययविकल्पनिद्रास्मृतयः ॥१.६॥
pramāṇa-viparyaya-vikalpa-nidrā-smṛtayaḥ
Sono: conoscenza corretta, errore, immaginazione, sonno e memoria.
1.7
प्रत्यक्षानुमानागमाः प्रमाणानि ॥१.७॥
pratyakṣa-anumāna-āgamāḥ pramāṇāni
La conoscenza corretta deriva da percezione diretta, deduzione e testimonianza valida.
1.8
विपर्ययो मिथ्याज्ञानमतद्रूपप्रतिष्ठम् ॥१.८॥
viparyayo mithyā-jñānam-atadrūpa-pratiṣṭham
L’errore è una conoscenza falsa non fondata sulla realtà.
1.9
शब्दज्ञानानुपाती वस्तुशून्यो विकल्पः ॥१.९॥
śabda-jñānānupātī vastu-śūnyo vikalpaḥ
L’immaginazione è conoscenza basata su parole senza un oggetto reale.
1.10
अभावप्रत्ययालम्बना वृत्तिर्निद्रा ॥१.१०॥
abhāva-pratyaya-ālambanā vṛttir-nidrā
Il sonno è una modificazione mentale basata sull’assenza di contenuti.
1.11
अनुभूतविषयासम्प्रमोषः स्मृतिः ॥१.११॥
anubhūta-viṣayāsaṁpramoṣaḥ smṛtiḥ
La memoria è la conservazione delle esperienze passate.
1.12
अभ्यासवैराग्याभ्यां तन्निरोधः ॥१.१२॥
abhyāsa-vairāgyābhyāṁ tan-nirodhaḥ
Il controllo della mente si ottiene con pratica e distacco.
1.13
तत्र स्थितौ यत्नोऽभ्यासः ॥१.१३॥
tatra sthitau yatno’bhyāsaḥ
La pratica è lo sforzo verso la stabilità mentale.
1.14
स तु दीर्घकाल नैरन्तर्य सत्कारासेवितो दृढभूमिः ॥१.१४॥
sa tu dīrgha-kāla-nairantarya-satkārā-āsevito dṛḍha-bhūmiḥ
La pratica diventa stabile quando è mantenuta a lungo con continuità e dedizione.
1.15
दृष्टानुश्रविकविषयवितृष्णस्य वशीकारसंज्ञा वैराग्यम् ॥१.१५॥
dṛṣṭānuśravika-viṣaya-vitṛṣṇasya vaśīkāra-saṁjñā vairāgyam
Il distacco è la libertà dal desiderio per gli oggetti percepiti o descritti.
1.16
तत्परं पुरुषख्यातेर्गुणवैतृष्ण्यम् ॥१.१६॥
tat-paraṁ puruṣa-khyāter-guṇa-vaitṛṣṇyam
Il distacco supremo nasce dalla conoscenza del Sé.
1.17
वितर्कविचारानन्दास्मितारूपानुगमात् सम्प्रज्ञातः ॥१.१७॥
vitarka-vicāra-ānanda-asmitā-rūpānugamāt samprajñātaḥ
Il samadhi con oggetto è accompagnato da riflessione, discernimento, beatitudine e senso dell’io.
1.18
विरामप्रत्ययाभ्यासपूर्वः संस्कारशेषोऽन्यः ॥१.१८॥
virāma-pratyaya-abhyāsa-pūrvaḥ saṁskāra-śeṣo’nyaḥ
Un altro samadhi nasce dalla cessazione delle impressioni mentali.
1.19
भवप्रत्ययो विदेहप्रकृतिलयानाम् ॥१.१९॥
bhava-pratyayo videha-prakṛti-layānām
Alcuni raggiungono questo stato per predisposizione naturale.
1.20
श्रद्धावीर्यस्मृतिसमाधिप्रज्ञापूर्वक इतरेषाम् ॥१.२०॥
śraddhā-vīrya-smṛti-samādhi-prajñā-pūrvaka itareṣām
Altri lo raggiungono tramite fede, energia, memoria, concentrazione e saggezza.
1.21
तीव्रसंवेगानामासन्नः ॥१.२१॥
tīvra-saṁvegānām āsannaḥ
La realizzazione è vicina per chi ha forte determinazione.
1.22
मृदुमध्याधिमात्रत्वात्ततोऽपि विशेषः ॥१.२२॥
mṛdu-madhya-adhimātratvāt tato’pi viśeṣaḥ
Lo sforzo può essere debole, medio o intenso.
1.23
ईश्वरप्रणिधानाद्वा ॥१.२३॥
īśvara-praṇidhānād vā
Oppure tramite devozione al Signore.
1.24
क्लेशकर्मविपाकाशयैरपरामृष्टः पुरुषविशेष ईश्वरः ॥१.२४॥
kleśa-karma-vipāka-āśayair-aparāmṛṣṭaḥ puruṣa-viśeṣa īśvaraḥ
Ishvara è un Sé speciale non condizionato dal karma.
1.25
तत्र निरतिशयं सर्वज्ञबीजम् ॥१.२५॥
tatra niratiśayaṁ sarvajña-bījam
In lui è il seme della conoscenza totale.
1.26
स पूर्वेषामपि गुरुः कालेनानवच्छेदात् ॥१.२६॥
sa pūrveṣām api guruḥ kālena-anavacchedāt
È il maestro dei maestri, oltre il tempo.
1.27
तस्य वाचकः प्रणवः ॥१.२७॥
tasya vācakaḥ praṇavaḥ
Il suo suono è OM.
1.28
तज्जपस्तदर्थभावनम् ॥१.२८॥
taj-japas-tad-artha-bhāvanam
La ripetizione di OM porta alla sua comprensione.
1.29
ततः प्रत्यक्चेतनाधिगमोऽप्यन्तरायाभावश्च ॥१.२९॥
tataḥ pratyak-cetanādhigamo’py-antarāya-abhāvaś-ca
Si ottiene consapevolezza interiore e rimozione degli ostacoli.
1.30
व्याधिस्त्यानसंशयप्रमादालस्याविरतिभ्रान्तिदर्शनालब्धभूमिकत्वानवस्थितत्वानि चित्तविक्षेपास्तेऽन्तरायाः ॥१.३०॥
vyādhi-styāna-saṁśaya-pramāda-ālasya-avirati-bhrānti-darśana-alabdha-bhūmikatva-anavasthitatvāni citta-vikṣepās te’ntarāyāḥ
Malattia, dubbio, pigrizia, instabilità ecc. sono ostacoli della mente.
1.31
दुःखदौर्मनस्याङ्गमेजयत्वश्वासप्रश्वासा विक्षेपसहभुवः ॥१.३१॥
duḥkha-daurmanasya-aṅgamejayatva-śvāsa-praśvāsā vikṣepa-sahabhuvaḥ
Dolore, agitazione e respiro irregolare accompagnano la distrazione.
1.32
तत्प्रतिषेधार्थमेकतत्त्वाभ्यासः ॥१.३२॥
tat-pratiṣedhārtham eka-tattva-abhyāsaḥ
La pratica su un unico principio elimina gli ostacoli.
1.33
मैत्रीकरुणामुदितोपेक्षणां सुखदुःखपुण्यापुण्यविषयाणां भावनातश्चित्तप्रसादनम् ॥१.३३॥
maitrī-karuṇā-muditā-upekṣāṇāṁ sukha-duḥkha-puṇya-apuṇya-viṣayāṇāṁ bhāvanātaś citta-prasādanam
Coltivare amicizia, compassione, gioia ed equanimità purifica la mente.
1.34
प्रच्छर्दनविधारणाभ्यां वा प्राणस्य ॥१.३४॥
pracchardana-vidhāraṇābhyāṁ vā prāṇasya
Oppure attraverso la regolazione del respiro.
1.35
विषयवती वा प्रवृत्तिरुत्पन्ना मनसः स्थितिनिबन्धिनी ॥१.३५॥
viṣayavatī vā pravṛttir utpannā manasaḥ sthiti-nibandhinī
L’esperienza sensoriale può stabilizzare la mente.
1.36
विशोका वा ज्योतिष्मती ॥१.३६॥
viśokā vā jyotiṣmatī
Meditare sulla luce interiore libera dal dolore.
1.37
वीतरागविषयं वा चित्तम् ॥१.३७॥
vīta-rāga-viṣayaṁ vā cittam
Oppure meditare su un essere libero da attaccamento.
1.38
स्वप्ननिद्राज्ञानालम्बनं वा ॥१.३८॥
svapna-nidrā-jñāna-ālambanaṁ vā
Anche sogno e sonno possono essere oggetti di meditazione.
1.39
यथाभिमतध्यानाद्वा ॥१.३९॥
yathābhimata-dhyānād vā
Oppure meditare su ciò che ispira.
1.40
परमाणुपरममहत्त्वान्तोऽस्य वशीकारः ॥१.४०॥
paramāṇu-parama-mahattvānto’sya vaśīkāraḥ
La mente diventa padrona dal più piccolo al più grande.
1.41
क्षीणवृत्तेरभिजातस्येव मणेर्ग्रहीतृग्रहणग्राह्येषु तत्स्थतदञ्जनता समापत्तिः ॥१.४१॥
kṣīṇa-vṛtter abhijātasyeva maṇer grahītṛ-grahaṇa-grāhyeṣu tat-stha-tad-añjanatā samāpattiḥ
La mente purificata riflette tutto chiaramente come un cristallo.
1.42
तत्र शब्दार्थज्ञानविकल्पैः संकीर्णा सवितर्का समापत्तिः ॥१.४२॥
tatra śabda-artha-jñāna-vikalpaiḥ saṅkīrṇā savitarkā samāpattiḥ
Samadhi con pensiero misto.
1.43
स्मृतिपरिशुद्धौ स्वरूपशून्येवार्थमात्रनिर्भासा निर्वितर्का ॥१.४३॥
smṛti-pariśuddhau svarūpa-śūnyeva artha-mātra-nirbhāsā nirvitarkā
Samadhi senza concettualizzazione.
1.44
एतयैव सविचारा निर्विचारा च सूक्ष्मविषया व्याख्याता ॥१.४४॥
etayaiva savicārā nirvicārā ca sūkṣma-viṣayā vyākhyātā
Lo stesso vale per oggetti sottili.
1.45
सूक्ष्मविषयत्वं चालिङ्गपर्यवसानम् ॥१.४५॥
sūkṣma-viṣayatvaṁ ca aliṅga-paryavasānam
La sottigliezza culmina nella natura primordiale.
1.46
ता एव सबीजः समाधिः ॥१.४६॥
tā eva sabījaḥ samādhiḥ
Questo è il samadhi con seme.
1.47
निर्विचारवैशारद्येऽध्यात्मप्रसादः ॥१.४७॥
nirvicāra-vaiśāradye’dhyātma-prasādaḥ
La chiarezza porta serenità interiore.
1.48
ऋतम्भरा तत्र प्रज्ञा ॥१.४८॥
ṛtambharā tatra prajñā
La saggezza è colma di verità.
1.49
श्रुतानुमानप्रज्ञाभ्यामन्यविषया विशेषार्थत्वात् ॥१.४९॥
śruta-anumāna-prajñābhyām anya-viṣayā viśeṣārthatvāt
Questa conoscenza è diversa da quella ordinaria.
1.50
तज्जः संस्कारोऽन्यसंस्कारप्रतिबन्धी ॥१.५०॥
taj-jaḥ saṁskāro’nya-saṁskāra-pratibandhī
Questa impressione mentale impedisce le altre.
1.51
तस्यापि निरोधे सर्वनिरोधान्निर्बीजः समाधिः ॥१.५१॥
tasyāpi nirodhe sarva-nirodhān nirbījaḥ samādhiḥ
Quando tutto si placa, si realizza il samadhi senza seme.
Sādhana Pāda – sutra 2.11–2.28
2.11
ध्यानहेयास्तद्वृत्तयः ॥२.११॥
dhyāna-heyās tad-vṛttayaḥ
Le modificazioni mentali sono eliminate tramite meditazione.
2.12
क्लेशमूलः कर्माशयो दृष्टादृष्टजन्मवेदनीयः ॥२.१२॥
kleśa-mūlaḥ karma-āśayo dṛṣṭa-adṛṣṭa-janma-vedanīyaḥ
Le azioni radicate nelle afflizioni producono esperienze presenti e future.
2.13
सति मूले तद्विपाको जात्यायुर्भोगाः ॥२.१३॥
sati mūle tad-vipāko jāti-āyur-bhogāḥ
Finché la radice esiste, produce nascita, durata della vita ed esperienze.
2.14
ते ह्लादपरितापफलाः पुण्यापुण्यहेतुत्वात् ॥२.१४॥
te hlāda-paritāpa-phalāḥ puṇya-apuṇya-hetutvāt
Le azioni producono gioia o sofferenza secondo la loro qualità.
2.15
परिणामतापसंस्कारदुःखैर्गुणवृत्तिविरोधाच्च दुःखमेव सर्वं विवेकिनः ॥२.१५॥
pariṇāma-tāpa-saṁskāra-duḥkhair guṇa-vṛtti-virodhāc ca duḥkham eva sarvaṁ vivekinaḥ
Per chi ha discernimento, tutto è sofferenza a causa del cambiamento.
2.16
हेयं दुःखमनागतम् ॥२.१६॥
heyaṁ duḥkham anāgatam
La sofferenza futura può essere evitata.
2.17
द्रष्टृदृश्ययोः संयोगो हेयहेतुः ॥२.१७॥
draṣṭṛ-dṛśyayoḥ saṁyogo heya-hetuḥ
La causa della sofferenza è l’identificazione tra osservatore e osservato.
2.18
प्रकाशक्रियास्थितिशीलं भूतेन्द्रियात्मकं भोगापवर्गार्थं दृश्यम् ॥२.१८॥
prakāśa-kriyā-sthiti-śīlaṁ bhūta-indriya-ātmakam bhoga-apavarga-artham dṛśyam
Il mondo percepito serve all’esperienza e alla liberazione.
2.19
विशेषाविशेषलिङ्गमात्रालिङ्गानि गुणपर्वाणि ॥२.१९॥
viśeṣa-aviśeṣa-liṅga-mātra-aliṅgāni guṇa-parvāṇi
Le qualità della natura esistono in vari livelli di manifestazione.
2.20
द्रष्टा दृशिमात्रः शुद्धोऽपि प्रत्ययानुपश्यः ॥२.२०॥
draṣṭā dṛśi-mātraḥ śuddho’pi pratyaya-anupaśyaḥ
Il Testimone è pura coscienza, ma osserva attraverso la mente.
2.21
तदर्थ एव दृश्यस्यात्मा ॥२.२१॥
tad-artha eva dṛśyasya ātmā
Il mondo esiste per l’esperienza del Sé.
2.22
कृतार्थं प्रति नष्टमप्यनष्टं तदन्यसाधारणत्वात् ॥२.२२॥
kṛtārthaṁ prati naṣṭam apy anaṣṭaṁ tad-anya-sādhāraṇatvāt
Il mondo continua a esistere per gli altri.
2.23
स्वस्वामिशक्त्योः स्वरूपोपलब्धिहेतुः संयोगः ॥२.२३॥
sva-svāmi-śaktyoḥ svarūpa-upalabdhi-hetuḥ saṁyogaḥ
L’unione tra coscienza e materia permette l’esperienza.
2.24
तस्य हेतुरविद्या ॥२.२४॥
tasya hetur avidyā
La causa di questa unione è l’ignoranza.
2.25
तदभावात्संयोगाभावो हानं तद्दृशेः कैवल्यम् ॥२.२५॥
tad-abhāvāt saṁyoga-abhāvo hānaṁ tad-dṛśeḥ kaivalyam
Eliminando l’ignoranza si ottiene la liberazione.
2.26
विवेकख्यातिरविप्लवा हानोपायः ॥२.२६॥
viveka-khyātir aviplavā hānopāyaḥ
La liberazione avviene tramite discernimento costante.
2.27
तस्य सप्तधा प्रान्तभूमिः प्रज्ञा ॥२.२७॥
tasya saptadhā prānta-bhūmiḥ prajñā
La saggezza si sviluppa in sette stadi.
2.28
योगाङ्गानुष्ठानादशुद्धिक्षये ज्ञानदीप्तिराविवेकख्यातेः ॥२.२८॥
yoga-aṅga-anuṣṭhānāt aśuddhi-kṣaye jñāna-dīptiḥ ā-viveka-khyāteḥ
Praticando gli otto rami dello yoga si purifica la mente e nasce la conoscenza.
2.29–2.55 → Ashtanga Yoga (8 rami dello yoga)
Yama
Niyama
Asana
Pranayama
Pratyahara
Dharana
Dhyana
Samadhi
Sādhana Pāda – sutra 2.29–2.55
2.29
यमनियमासनप्राणायामप्रत्याहारधारणाध्यानसमाधयोऽष्टाङ्गानि ॥२.२९॥
yama-niyama-āsana-prāṇāyāma-pratyāhāra-dhāraṇā-dhyāna-samādhayo'ṣṭāṅgāni
Gli otto rami dello yoga sono: disciplina etica, osservanze, postura, respiro, ritiro dei sensi, concentrazione, meditazione e samadhi.
Yama (etica)
2.30
अहिंसासत्यास्तेयब्रह्मचर्यापरिग्रहा यमाः ॥२.३०॥
ahiṁsā-satya-asteya-brahmacarya-aparigrahā yamāḥ
I principi etici sono: non violenza, verità, non rubare, moderazione, non possessività.
2.31
जातिदेशकालसमयानवच्छिन्नाः सार्वभौमा महाव्रतम् ॥२.३१॥
jāti-deśa-kāla-samaya-anavacchinnāḥ sārvabhaumā mahā-vratam
Sono voti universali validi sempre.
Niyama (disciplina personale)
2.32
शौचसन्तोषतपःस्वाध्यायेश्वरप्रणिधानानि नियमाः ॥२.३२॥
śauca-santoṣa-tapaḥ-svādhyāya-īśvara-praṇidhānāni niyamāḥ
Purezza, contentezza, disciplina, studio del Sé, devozione.
2.33
वितर्कबाधने प्रतिपक्षभावनम् ॥२.३३॥
vitarka-bādhane pratipakṣa-bhāvanam
Pensieri negativi si superano coltivando quelli opposti.
2.34
वितर्का हिंसादयः कृतकारितानुमोदिता लोभक्रोधमोहमपूर्वकाः मृदुमध्याधिमात्रा दुःखाज्ञानानन्तफलाः इति प्रतिपक्षभावनम् ॥२.३४॥
vitarkā hiṁsādayaḥ kṛta-kārita-anumoditā lobha-krodha-moha-pūrvakāḥ mṛdu-madhya-adhimātrā duḥkha-ajñāna-ananta-phalāḥ iti pratipakṣa-bhāvanam
Pensieri negativi portano sofferenza e ignoranza.
2.35
अहिंसाप्रतिष्ठायां तत्सन्निधौ वैरत्यागः ॥२.३५॥
ahiṁsā-pratiṣṭhāyāṁ tat-sannidhau vaira-tyāgaḥ
Chi è stabile nella non violenza genera pace.
2.36
सत्यप्रतिष्ठायां क्रियाफलाश्रयत्वम् ॥२.३६॥
satya-pratiṣṭhāyāṁ kriyā-phala-āśrayatvam
Chi è stabile nella verità ottiene risultati.
2.37
अस्तेयप्रतिष्ठायां सर्वरत्नोपस्थानम् ॥२.३७॥
asteya-pratiṣṭhāyāṁ sarva-ratna-upasthānam
La non appropriazione porta abbondanza.
2.38
ब्रह्मचर्यप्रतिष्ठायां वीर्यलाभः ॥२.३८॥
brahmacarya-pratiṣṭhāyāṁ vīrya-lābhaḥ
La moderazione dona energia.
2.39
अपरिग्रहस्थैर्ये जन्मकथंतासंबोधः ॥२.३९॥
aparigraha-sthairye janma-kathantā-sambodhaḥ
Il non possesso porta comprensione profonda.
2.40
शौचात्स्वाङ्गजुगुप्सा परैरसंसर्गः ॥२.४०॥
śaucāt svāṅga-jugupsā parair-asaṁsargaḥ
La purezza porta distacco dal corpo.
2.41
सत्त्वशुद्धिसौमनस्यैकाग्र्येन्द्रियजयात्मदर्शनयोग्यता च ॥२.४१॥
sattva-śuddhi-saumanasya-ekāgrya-indriya-jaya-ātma-darśana-yogyatā ca
La purezza porta serenità e chiarezza.
2.42
सन्तोषादनुत्तमसुखलाभः ॥२.४२॥
santoṣād anuttama-sukha-lābhaḥ
Dalla contentezza nasce felicità suprema.
2.43
कायेन्द्रियसिद्धिरशुद्धिक्षयात्तपसः ॥२.४३॥
kāya-indriya-siddhir aśuddhi-kṣayāt tapasaḥ
La disciplina purifica corpo e sensi.
2.44
स्वाध्यायादिष्टदेवतासम्प्रयोगः ॥२.४४॥
svādhyāyād iṣṭa-devatā-samprayogaḥ
Lo studio porta connessione con il divino.
2.45
समाधिसिद्धिरीश्वरप्रणिधानात् ॥२.४५॥
samādhi-siddhir īśvara-praṇidhānāt
La devozione conduce al samadhi.
Asana
2.46
स्थिरसुखमासनम् ॥२.४६॥
sthira-sukham āsanam
La postura è stabile e confortevole.
2.47
प्रयत्नशैथिल्यानन्तसमापत्तिभ्याम् ॥२.४७॥
prayatna-śaithilya-ananta-samāpattibhyām
Si perfeziona rilassando lo sforzo.
2.48
ततो द्वन्द्वानभिघातः ॥२.४८॥
tato dvandva-anabhighātaḥ
Allora non si è disturbati dagli opposti.
Pranayama
2.49
तस्मिन् सति श्वासप्रश्वासयोर्गतिविच्छेदः प्राणायामः ॥२.४९॥
tasmin sati śvāsa-praśvāsayoḥ gati-vicchedaḥ prāṇāyāmaḥ
Il pranayama è il controllo del respiro.
2.50
बाह्याभ्यन्तरस्तम्भवृत्तिर्देशकालसंख्याभिः परिदृष्टो दीर्घसूक्ष्मः ॥२.५०॥
bāhya-abhyantara-stambha-vṛttiḥ deśa-kāla-saṅkhyābhiḥ paridṛṣṭo dīrgha-sūkṣmaḥ
Il respiro è regolato in durata e ritmo.
2.51
बाह्याभ्यन्तरविषयाक्षेपी चतुर्थः ॥२.५१॥
bāhya-abhyantara-viṣaya-ākṣepī caturthaḥ
Il quarto stadio trascende inspirazione ed espirazione.
2.52
ततः क्षीयते प्रकाशावरणम् ॥२.५२॥
tataḥ kṣīyate prakāśa-āvaraṇam
Allora si dissolve il velo della mente.
2.53
धारणासु च योग्यता मनसः ॥२.५३॥
dhāraṇāsu ca yogyatā manasaḥ
La mente diventa pronta alla concentrazione.
Pratyahara
2.54
स्वविषयासम्प्रयोगे चित्तस्वरूपानुकार इवेन्द्रियाणां प्रत्याहारः ॥२.५४॥
sva-viṣaya-asaṁprayoge citta-svarūpa-anukāra iva indriyāṇāṁ pratyāhāraḥ
Il ritiro dei sensi segue la natura della mente.
2.55
ततः परमावश्यतेन्द्रियाणाम् ॥२.५५॥
tataḥ parama-vaśyatā indriyāṇām
Da ciò deriva il completo controllo dei sensi.
Vibhūti Pāda (Capitolo 3) – 3.1–3.56
Dharana, Dhyana, Samadhi
3.1
देशबन्धश्चित्तस्य धारणा ॥३.१॥
deśa-bandhaḥ cittasya dhāraṇā
La concentrazione è fissare la mente su un punto.
3.2
तत्र प्रत्ययैकतानता ध्यानम् ॥३.२॥
tatra pratyaya-ekatānatā dhyānam
La meditazione è il flusso continuo della mente verso quell’oggetto.
3.3
तदेवार्थमात्रनिर्भासं स्वरूपशून्यमिव समाधिः ॥३.३॥
tad eva artha-mātra-nirbhāsaṁ svarūpa-śūnyam iva samādhiḥ
Il samadhi è quando solo l’oggetto della meditazione rimane.
3.4
त्रयमेकत्र संयमः ॥३.४॥
trayam ekatra saṁyamaḥ
Insieme, concentrazione, meditazione e samadhi costituiscono samyama.
3.5
तज्जयात्प्रज्ञालोकः ॥३.५॥
tajjayāt prajñā-lokaḥ
Dalla padronanza nasce la luce della conoscenza.
3.6
तस्य भूमिषु विनियोगः ॥३.६॥
tasya bhūmiṣu viniyogaḥ
Questa pratica si applica a vari livelli.
Trasformazioni della mente
3.7
त्रयमन्तरङ्गं पूर्वेभ्यः ॥३.७॥
trayam antaraṅgaṁ pūrvebhyaḥ
Questi tre sono più interiori dei precedenti.
3.8
तदपि बहिरङ्गं निर्बीजस्य ॥३.८॥
tad api bahiraṅgaṁ nirbījasya
Ma sono esterni rispetto al samadhi senza seme.
3.9
व्युत्थाननिरोधसंस्कारयोः अभिभवप्रादुर्भावौ निरोधक्षणचित्तान्वयो निरोधपरिणामः ॥३.९॥
vyutthāna-nirodha-saṁskārayoḥ abhibhava-prādurbhāvau nirodha-kṣaṇa-citta-anvayo nirodha-pariṇāmaḥ
Il cambiamento verso la quiete avviene gradualmente.
3.10
तस्य प्रशान्तवाहिता संस्कारात् ॥३.१०॥
tasya praśānta-vāhitā saṁskārāt
La tranquillità diventa naturale.
3.11
सर्वार्थतैकाग्रतयोः क्षयोदयौ चित्तस्य समाधिपरिणामः ॥३.११॥
sarvārtha-tā ekāgratayoḥ kṣaya-udayau cittasya samādhi-pariṇāmaḥ
La mente passa dalla dispersione alla concentrazione.
3.12
ततः पुनः शान्तोदितौ तुल्यप्रत्ययौ चित्तस्यैकाग्रतापरिणामः ॥३.१२॥
tataḥ punaḥ śānta-uditau tulya-pratyayau cittasya ekāgratā-pariṇāmaḥ
La mente diventa stabile.
3.13
एतेन भूतेन्द्रियेषु धर्मलक्षणावस्थापरिणामा व्याख्याताः ॥३.१३॥
etena bhūta-indriyeṣu dharma-lakṣaṇa-avasthā-pariṇāmā vyākhyātāḥ
Questo spiega i cambiamenti nella materia e nei sensi.
3.14
शान्तोदिताव्यपदेश्यधर्मानुपाती धर्मी ॥३.१४॥
śānta-udita-avyapadeśya-dharma-anupātī dharmī
La sostanza sottostante rimane costante.
Conoscenze tramite Samyama
3.15
क्रमान्यत्वं परिणामान्यत्वे हेतुः ॥३.१५॥
kramānyatvaṁ pariṇāma-anyatve hetuḥ
Il cambiamento segue un ordine.
3.16
परिणामत्रयसंयमादतीतानागतज्ञानम् ॥३.१६॥
pariṇāma-traya-saṁyamāt atīta-anāgata-jñānam
Dal samyama sui cambiamenti nasce conoscenza del passato e futuro.
3.17
शब्दार्थप्रत्ययानामितरेतराध्यासात्संकरस्तत्प्रविभागसंयमात्सर्वभूतरुतज्ञानम् ॥३.१७॥
śabda-artha-pratyayānām itaretara-adhyāsāt saṅkaraḥ tat-pravibhāga-saṁyamāt sarva-bhūta-ruta-jñānam
Comprensione di tutti i linguaggi.
3.18
संस्कारसाक्षात्करणात्पूर्वजातिज्ञानम् ॥३.१८॥
saṁskāra-sākṣāt-karaṇāt pūrva-jāti-jñānam
Conoscenza delle vite passate.
3.19
प्रत्ययस्य परचित्तज्ञानम् ॥३.१९॥
pratyayasya para-citta-jñānam
Conoscenza della mente altrui.
3.20
न च तत्सालम्बनं तस्याविषयीभूतत्वात् ॥३.२०॥
na ca tat sālambanaṁ tasya aviṣayī-bhūtatvāt
Ma non i suoi contenuti più profondi.
Siddhi simbolici
3.21
कायरूपसंयमात्तद्ग्राह्यशक्तिस्तम्भे चक्षुःप्रकाशासम्प्रयोगेऽन्तर्धानम् ॥३.२१॥
kāya-rūpa-saṁyamāt tad-grāhya-śakti-stambhe cakṣuḥ-prakāśa-asaṁprayoge antardhānam
Invisibilità simbolica.
3.22
एतेन शब्दाद्यन्तर्धानमुक्तम् ॥३.२२॥
etena śabda-ādi antardhānam uktam
Lo stesso per suoni e percezioni.
3.23
सोपक्रमं निरुपक्रमं च कर्म तत्संयमादपरान्तज्ञानमरिष्टेभ्यो वा ॥३.२३॥
sopakramam nirupakramam ca karma tat-saṁyamāt aparānta-jñānam ariṣṭebhyo vā
Conoscenza del tempo della morte.
3.24
मैत्र्यादिषु बलानि ॥३.२४॥
maitrī-ādiṣu balāni
Forza da amicizia e virtù.
3.25
बलेषु हस्तिबलादीनि ॥३.२५॥
baleṣu hasti-bala-ādīni
Forza simbolica dell’elefante.
Percezioni sottili
3.26
प्रवृत्त्यालोकन्यासात्सूक्ष्मव्यवहितविप्रकृष्टज्ञानम् ॥३.२६॥
pravṛtti-āloka-nyāsāt sūkṣma-vyavahita-viprakṛṣṭa-jñānam
Percezione di realtà sottili.
3.27
भुवनज्ञानं सूर्ये संयमात् ॥३.२७॥
bhuvana-jñānam sūrye saṁyamāt
Conoscenza dei mondi.
3.28
चन्द्रे ताराव्यूहज्ञानम् ॥३.२८॥
candre tārā-vyūha-jñānam
Conoscenza delle stelle.
3.29
ध्रुवे तद्गतिज्ञानम् ॥३.२९॥
dhruve tad-gati-jñānam
Conoscenza dei movimenti cosmici.
3.30
नाभिचक्रे कायव्यूहज्ञानम् ॥३.३०॥
nābhi-cakre kāya-vyūha-jñānam
Conoscenza del corpo.
3.31
कण्ठकूपे क्षुत्पिपासानिवृत्तिः ॥३.३१॥
kaṇṭha-kūpe kṣut-pipāsā-nivṛttiḥ
Superamento di fame e sete.
3.32
कूर्मनाड्यां स्थैर्यम् ॥३.३२॥
kūrma-nāḍyāṁ sthairyam
Stabilità del corpo.
3.33
मूर्धज्योतिषि सिद्धदर्शनम् ॥३.३३॥
mūrdha-jyotiṣi siddha-darśanam
Visione dei saggi.
3.34
प्रातिभाद्वा सर्वम् ॥३.३४॥
prātibhād vā sarvam
Conoscenza intuitiva.
Discriminazione spirituale
3.35
हृदये चित्तसंवित् ॥३.३५॥
hṛdaye citta-saṁvit
Conoscenza della mente dal cuore.
3.36
सत्त्वपुरुषयोः अत्यन्तासङ्कीर्णयोः प्रत्ययाविशेषो भोगः परार्थत्वात्स्वार्थसंयमात्पुरुषज्ञानम् ॥३.३६॥
sattva-puruṣayoḥ atyanta-asaṅkīrṇayoḥ pratyaya-aviśeṣo bhogaḥ parārthatvāt sva-artha-saṁyamāt puruṣa-jñānam
Conoscenza del Sé.
3.37
ततः प्रातिभश्रावणवेदनादर्शास्वादवार्ता जायन्ते ॥३.३७॥
tataḥ prātibha-śrāvaṇa-vedana-ādarśa-āsvāda-vārtā jāyante
Esperienze sottili.
3.38
ते समाधावुपसर्गा व्युत्थाने सिद्धयः ॥३.३८॥
te samādhau upasargā vyutthāne siddhayaḥ
Questi poteri sono ostacoli al samadhi.
Liberazione
3.39
बन्धकारणशैथिल्यात्प्रचारसंवेदनाच्च चित्तस्य परशरीरावेशः ॥३.३९॥
bandha-kāraṇa-śaithilyāt pracāra-saṁvedanāc ca cittasya para-śarīra-āveśaḥ
Espansione della coscienza.
3.40
उदानजयाज्जलपङ्ककण्टकादिष्वसङ्ग उत्क्रान्तिश्च ॥३.४०॥
udāna-jayāt jala-paṅka-kaṇṭaka-ādiṣu asaṅga utkrāntiś ca
Libertà dagli ostacoli.
3.41
समानजयाज्ज्वलनम् ॥३.४१॥
samāna-jayāt jvalanam
Energia interiore.
3.42
श्रोत्राकाशयोः सम्बन्धसंयमाद्दिव्यं श्रोत्रम् ॥३.४२॥
śrotra-ākāśayoḥ sambandha-saṁyamāt divyaṁ śrotram
Udito sottile.
3.43
कायाकाशयोः सम्बन्धसंयमात् लघुतूलसमापत्तेश्च आकाशगमनम् ॥३.४३॥
kāya-ākāśayoḥ sambandha-saṁyamāt laghu-tūla-samāpatteś ca ākāśa-gamanam
Leggerezza simbolica.
3.44
बहिरकल्पिता वृत्तिर्महाविदेहा ततः प्रकाशावरणक्षयः ॥३.४४॥
bahir akalpitā vṛttir mahā-videhā tataḥ prakāśa-āvaraṇa-kṣayaḥ
Superamento dell’identificazione corporea.
3.45
स्थूलस्वरूपसूक्ष्मान्वयार्थवत्त्वसंयमाद्भूतजयः ॥३.४५॥
sthūla-svarūpa-sūkṣma-anvaya-arthavatva-saṁyamāt bhūta-jayaḥ
Padronanza degli elementi.
3.46
ततोऽणिमादिप्रादुर्भावः कायसम्पत्तद्धर्मानभिघातश्च ॥३.४६॥
tato’ṇimā-ādi-prādurbhāvaḥ kāya-sampat tad-dharma-anabhighātaś ca
Siddhi simbolici del corpo.
3.47
रूपलावण्यबलवज्रसंहननत्वानि कायसम्पत् ॥३.४७॥
rūpa-lāvaṇya-bala-vajra-saṁhananatvāni kāya-sampat
Perfezione del corpo.
3.48
ग्रहणस्वरूपास्मितान्वयार्थवत्त्वसंयमादिन्द्रियजयः ॥३.४८॥
grahaṇa-svarūpa-asmitā-anvaya-arthavatva-saṁyamāt indriya-jayaḥ
Padronanza dei sensi.
3.49
ततो मनोजवित्वं विकरणभावः प्रधानजयश्च ॥३.४९॥
tato mano-javitvaṁ vikaraṇa-bhāvaḥ pradhāna-jayaś ca
Libertà della mente.
3.50
सत्त्वपुरुषान्यताख्यातिमात्रस्य सर्वभावाधिष्ठातृत्वं सर्वज्ञातृत्वं च ॥३.५०॥
sattva-puruṣa-anyatā-khyāti-mātrasya sarva-bhāva-adhiṣṭhātṛtvaṁ sarva-jñātṛtvaṁ ca
Conoscenza totale.
3.51
तद्वैराग्यादपि दोषबीजक्षये कैवल्यम् ॥३.५१॥
tad-vairāgyād api doṣa-bīja-kṣaye kaivalyam
Il distacco porta liberazione.
3.52
स्थान्युपनिमन्त्रणे सङ्गस्मयाकरणं पुनरनिष्टप्रसङ्गात् ॥३.५२॥
sthāni-upanimantraṇe saṅga-smaya-akaraṇaṁ punar aniṣṭa-prasaṅgāt
Non attaccarsi ai poteri.
3.53
क्षणतत्क्रमयोः संयमाद्विवेकजं ज्ञानम् ॥३.५३॥
kṣaṇa-tat-kramayoḥ saṁyamāt viveka-jaṁ jñānam
Discernimento tramite consapevolezza del tempo.
3.54
जातिलक्षणदेशैरन्यतानवच्छेदात्तुल्ययोस्ततः प्रतिपत्तिः ॥३.५४॥
jāti-lakṣaṇa-deśaiḥ anyatā-anavacchedāt tulyayoḥ tataḥ pratipattiḥ
Comprensione delle differenze sottili.
3.55
तारकं सर्वविषयं सर्वथाविषयमक्रमं चेति विवेकजं ज्ञानम् ॥३.५५॥
tārakaṁ sarva-viṣayaṁ sarvathā-viṣayam akramaṁ ca iti viveka-jaṁ jñānam
Conoscenza trascendente.
3.56
सत्त्वपुरुषयोः शुद्धिसाम्ये कैवल्यमिति ॥३.५६॥
sattva-puruṣayoḥ śuddhi-sāmye kaivalyam iti
La liberazione nasce dalla purezza del Sé.
Kaivalya Pāda (Capitolo 4)
4.1
जन्मौषधिमन्त्रतपःसमाधिजाः सिद्धयः ॥४.१॥
janma-auṣadhi-mantra-tapaḥ-samādhi-jāḥ siddhayaḥ
I poteri possono nascere da nascita, erbe, mantra, austerità o samadhi.
4.2
जात्यन्तरपरिणामः प्रकृत्यापूरात् ॥४.२॥
jāty-antara-pariṇāmaḥ prakṛty-āpūrāt
La trasformazione della natura avviene tramite evoluzione intrinseca.
4.3
निमित्तमप्रयोजकं प्रकृतीनां वरनभेदस्तु ततः क्षेत्रिकवत् ॥४.३॥
nimittam aprayojakaṁ prakṛtīnām varaṇa-bhedas tu tataḥ kṣetrikavat
Le cause esterne non creano la trasformazione, ma rimuovono ostacoli.
4.4
निर्माणचित्तान्यस्मितामात्रात् ॥४.४॥
nirmāṇa-cittāni asmitā-mātrāt
La mente può creare identità multiple.
4.5
प्रवृत्तिभेदे प्रयोजकं चित्तमेकमनेकेषाम् ॥४.५॥
pravṛtti-bhede prayojakaṁ cittam ekam anekeṣām
Un’unica mente dirige molte attività.
4.6
तत्र ध्यानजमनाशयम् ॥४.६॥
tatra dhyāna-jam anāśayam
La mente nata dalla meditazione è libera da condizionamenti.
4.7
कर्माशुक्लाकृष्णं योगिनस्त्रिविधमितरेषाम् ॥४.७॥
karma-aśukla-akṛṣṇaṁ yoginas tri-vidham itareṣām
Il karma dello yogi non è né bianco né nero.
4.8
ततस्तद्विपाकानुगुणानामेवाभिव्यक्तिर्वासनानाम् ॥४.८॥
tatas tad-vipāka-anuguṇānām eva abhivyaktiḥ vāsanānām
Le impressioni emergono secondo il karma.
4.9
जातिदेशकालव्यवहितानामप्यानन्तर्यं स्मृतिसंस्कारयोरेक रूपत्वात् ॥४.९॥
jāti-deśa-kāla-vyavahitānām api ānantaryaṁ smṛti-saṁskārayoḥ eka-rūpatvāt
Memoria e impressioni sono collegate nel tempo.
4.10
तासामनादित्वं चाशिषो नित्यत्वात् ॥४.१०॥
tāsām anāditvaṁ ca āśiṣo nityatvāt
Il desiderio è senza inizio.
4.11
हेतुफलाश्रयालम्बनैः संगृहीतत्वादेषामभावे तदभावः ॥४.११॥
hetu-phala-āśraya-ālambanaiḥ saṅgṛhītatvāt eṣām abhāve tad-abhāvaḥ
Rimuovendo le cause, cessano gli effetti.
4.12
अतीतानागतं स्वरूपतोऽस्त्यध्वभेदाद्धर्माणाम् ॥४.१२॥
atīta-anāgataṁ svarūpato’sti adhva-bhedāt dharmāṇām
Passato e futuro esistono come potenzialità.
4.13
ते व्यक्तसूक्ष्मा गुणात्मानः ॥४.१३॥
te vyakta-sūkṣmā guṇātmānaḥ
Gli oggetti esistono in forme manifeste e sottili.
4.14
परिणामैकत्वाद्वस्तुतत्त्वम् ॥४.१४॥
pariṇāma-ikatvāt vastu-tattvam
La realtà è una nel cambiamento.
4.15
वस्तुसाम्ये चित्तभेदात्तयोर्विभक्तः पन्थाः ॥४.१५॥
vastu-sāmye citta-bhedāt tayoḥ vibhaktaḥ panthāḥ
Oggetto e mente sono distinti.
4.16
न चैकचित्ततन्त्रमस्ति तदप्रमाणकम् ॥४.१६॥
na ca eka-citta-tantram asti tad-apramāṇakam
La realtà non dipende da una sola mente.
4.17
तदुपरागापेक्षित्वाच्चित्तस्य वस्तु ज्ञाताज्ञातम् ॥४.१७॥
tad-uparāga-apekṣitvāt cittasya vastu jñāta-ajñātam
Gli oggetti sono conosciuti secondo la mente.
4.18
सदा ज्ञाताश्चित्तवृत्तयस्तत्प्रभोः पुरुषस्यापरिणामित्वात् ॥४.१८॥
sadā jñātāḥ citta-vṛttayaḥ tat-prabhoḥ puruṣasya apariṇāmitvāt
Il Sé è immutabile.
4.19
न तत्स्वाभासं दृश्यत्वात् ॥४.१९॥
na tat svābhāsaṁ dṛśyatvāt
La mente non è auto-luminosa.
4.20
एकसमये चोभयानवधारणम् ॥४.२०॥
eka-samaye ca ubhaya-anavadhāraṇam
La mente non può conoscere sé stessa simultaneamente.
4.21
चित्तान्तरदृश्ये बुद्धिबुद्धेरतिप्रसङ्गः स्मृतिसंकरश्च ॥४.२१॥
citta-antara-dṛśye buddhi-buddheḥ ati-prasaṅgaḥ smṛti-saṅkaraś ca
Altrimenti vi sarebbe confusione infinita.
4.22
चितेरप्रतिसंक्रमायास्तदाकारापत्तौ स्वबुद्धिसंवेदनम् ॥४.२२॥
citer apratisaṁkramāyās tad-ākāra-āpattau sva-buddhi-saṁvedanam
La coscienza conosce la mente riflettendosi in essa.
4.23
द्रष्टृदृश्योपरक्तं चित्तं सर्वार्थम् ॥४.२३॥
draṣṭṛ-dṛśya-uparaktaṁ cittaṁ sarvārtham
La mente è influenzata da osservatore e osservato.
4.24
तदसंख्येयवासनाभिश्चित्रमपि परार्थं संहत्यकारित्वात् ॥४.२४॥
tad-asaṅkhyeya-vāsanābhiḥ citram api parārthaṁ saṁhatya-kāritvāt
La mente esiste per il Sé.
4.25
विशेषदर्शिन आत्मभावभावनाविनिवृत्तिः ॥४.२५॥
viśeṣa-darśina ātma-bhāva-bhāvanā-vinivṛttiḥ
Chi vede chiaramente trascende l’ego.
4.26
तदा विवेकनिम्नं कैवल्यप्राग्भारं चित्तम् ॥४.२६॥
tadā viveka-nimnaṁ kaivalya-prāgbhāraṁ cittam
La mente tende verso la liberazione.
4.27
तच्छिद्रेषु प्रत्ययान्तराणि संस्कारेभ्यः ॥४.२७॥
tac-chidreṣu pratyayāntarāṇi saṁskārebhyaḥ
Le vecchie impressioni possono riemergere.
4.28
हानमेषां क्लेशवदुक्तम् ॥४.२८॥
hānam eṣāṁ kleśa-vat uktam
Si eliminano come le afflizioni.
4.29
प्रसंख्यानेऽप्यकुसीदस्य सर्वथा विवेकख्यातेर्धर्ममेघः समाधिः ॥४.२९॥
prasaṁkhyāne’pi akusīdasya sarvathā viveka-khyāteḥ dharma-meghaḥ samādhiḥ
Il samadhi della nube di virtù.
4.30
ततः क्लेशकर्मनिवृत्तिः ॥४.३०॥
tataḥ kleśa-karma-nivṛttiḥ
Fine delle afflizioni e del karma.
4.31
तदा सर्वावरणमलापेतस्य ज्ञानस्यानन्त्यात् ज्ञेयमल्पम् ॥४.३१॥
tadā sarva-āvaraṇa-mala-apetasya jñānasya ānantyāt jñeyam alpam
La conoscenza diventa infinita.
4.32
ततः कृतार्थानां परिणामक्रमसमाप्तिर्गुणानाम् ॥४.३२॥
tataḥ kṛtārthānāṁ pariṇāma-krama-samāptiḥ guṇānām
Le qualità della natura cessano il loro scopo.
4.33
क्षणप्रतियोगी परिणामापरान्तनिर्ग्राह्यः क्रमः ॥४.३३॥
kṣaṇa-pratiyogī pariṇāma-aparānta-nirgrāhyaḥ kramaḥ
Il tempo è percepito come successione.
4.34
पुरुषार्थशून्यानां गुणानां प्रतिप्रसवः कैवल्यं स्वरूपप्रतिष्ठा वा चिति शक्तिरिति ॥४.३४॥
puruṣārtha-śūnyānāṁ guṇānāṁ pratiprasavaḥ kaivalyaṁ svarūpa-pratiṣṭhā vā citi-śaktir iti
Kaivalya è la libertà assoluta della coscienza.
tutti e 4 i capitoli completi:
Samādhi Pāda (51 sutra)
Sādhana Pāda (55 sutra)
Vibhūti Pāda (56 sutra)
Kaivalya Pāda (34 sutra)
Totale: 196 sutra
Clicca qui per richiedere la tua inserzione sponsorizzata.
Digitare
Contatta l'azienda
Telefono
Indirizzo
Corso Francia 179
Turin
10100